Change my mind (8)

New chapter, new chapter... každopádne vám ďakujem, že čítate, lebo aj keď nekomentujete vidím, že čítate (áno, viem, že to je divneé :D) a za to vám ďakujem.

„Ďakujem, že...“

„...som ostal,“ dopovedal namiesto mňa a ja som prikývla. Nepripadalo mi správne, to čo pre mňa urobil ani to, že zostal, ale nechcela som sa brániť.

Change my mind (7)

„Ako dlho ešte budem zvoniť?“ spýtal sa veselo.

„Kým... sa nevrátim do toho bytu?“ nevinne som mu predložila situáciu.

„A kde si teraz?“

Obzrela som sa okolo seba, ale nepoznávala som ani obchod s topánkami, domy postavané do presného radu ani kaviarne rozmiestnené po rôznych miestach. 

„Neviem,“ priznala som potichu.

Change my mind (6)

Práve som sa vrátila. Som naštvaná. Nechce sa mi nič. Ale chcem znova odýsť.

questions and answers 2

I was thinking. Surprise? And my last article questions and answers seemed to be popular and you liked it, so I decided to write the second one. And again this is all random. :D

1. If you had superpowers, what would they be?

If I had a superpower... wait can I have more than one superpower at the same time? ... well than,   I´d fly and I´d be invisible. 

Change my mind (5)

A je tu ďalšia časť story Change my mind, konkrétne piata (predstavte si, že to hovorím veľmi, veľmi monotóntym hlasom, pretože som extrémne unavená), takže... asi už neviem, čo ďalšie povedať. Proste kliknite na celý článok, prečítajte si, môžte mi napísať do komentárov či sa vám páčilo, to by pre mňa veľa znamenalo a môžete dať aj lajk niečo iné čo tam dole je (najjednoduchšie je stlačiť proste všetko :D). Ešte som chcela niečo napísať, ale medzitým som to zabudla (stáva sa vám to tiež? lebo si skutočne pripadám dosť hlúpo. Tak aj to mi môžte pripísať do komentárov), so enjoy a dobrú noc (to nemalo byť to čo som chcela napísať :D).

Change my mind (4)

Prechádzala som sa hodinu po meste, lebo som nikde nemohla nájsť sklad, kde boli naše veci, tak som sa tam rozhodla zavolať a vrátila sa do bytu. Všetky Joeove, moje aj veci rodičov priviezli trikrát rýchlejšie ako keď  som hľadala sklad. Najprv som pootvárala krabice, pretože som nevedela, čo kde hľadať, kým som nenašla Joeove oblečenie. Vytiahla som tričko s krátkym rukávom a čiernu mikinu, aby som doladila svoje alter ego, Joea. Hnedé vlasy som skryla pod čapicu a vyšla von. Sama som si priznala, že bude oveľa lepšie zobrať si taxík ako hľadať adresu, čo mi ten Paul diktoval a tak som stopla prvý, čo mi prišiel pod ruku. Zdalo sa mi, že cesta trvala sto rokov, ale čochvíľa sme zastali v akejsi štvrti pre nadmerne bohatých a taxikár mi ukázal na dom priamo predo mnou. 

(the best serial... it has nothing to do with the chapter, I just like this picture. )

questions and answers

Včera v noci, nemohla som spať, alebo skôr, lepšie povedané nechcelo sa mi spať, takže som napísala pár otázok, čo som našla na tumblr a odpovedala na ne.
I could´t sleep last night or better I didn´t want to, so I wrote some questions from tumblr and answered them.

(I need some breakfast right now :D)

If you were a ghost who would you haunt and why?

I would probably go to some pretty usual place and make fun of people and make them scared. :D (no, no it´s not stupid :D)

Heroes (continuing)

Viem, že Heroes je jednodielovka, aaale... aj tak k nej mám také krátke pokračovanie. Takže, pekne klik na celý článok and enjoy! :)

Change my mind (3)

Soo, mám dopredu napísaných dosť veľa častí na pridávanie, takže sa tu teraz časti objavia asi vždy veľmi skoro. A myslím, že vás poteším aj tým, čo už asi tučíte z obrázka.

Heroes

„I am same as I was,“ I said.

„No, you´re not, you´re famous now.“

„And what´s the difference?“

„Everything,“ she answered.

Change my mind (2)

Áno viem, stále nikto z One Direction, ale ona sa s ním stretne. Sľubujem! A to myslím, že už v ďalšej časti. Chcela som vám napísať, že som rada, že si to pár ľudí aj prečítalo. Jupíí! A dúfam, že sa páči!

Heartless

Pridávam ešte aj jednodielovku, ale pripadám si divne, že tretiu vec za tento deň. A pripadám si divne aj preto, že som ju písala v angličtine, pretože som vtedy mala takú zvláštnu dvojjazyčnú náladu. Ak to mám gramaticky zle, tak sa hlboko ospravedlňujem, pretože myslím, že mám aj keď som si to čítala toľko krát za sebou. A k povahe daného človeka, čo je hlavnou postavou sa to asi ani veľmi nehodí, ani to nechcem meniť.

(k príbehu asi viac ironické posolstvo)

Change my mind (the first)

Píšem opäť v rovnaký deň, takže ak ste preskočili môj úvod, rozhodne ste nepršli o nič prebornícke. Zabudla som sa zmieniť, že na blogu budú poviedky o One Direction. Však len drobný detail. Hope you like it. A ešte veľa šťastia! To síce neviem prečo, pretože by som si ho mala želať skôr sebe, ale vlastne tým pádom aj vám, teda ak so mnou vydržíte. 

Heellooo!?!!??!

Nie som si istá, či sa mám predstaviť, možno predstaviť blog, alebo sa práve chystám strápniť. Káždopádne s veľkou pravdepodobnosťou si môj takzvaný úvod prečíta len veľmi obmedzený počet ľudí. Čo neznamená, že ho nenapíšem. Hm, aj keď zrejme nenapísaním ho, by som si ušetrila kopu problémov s nedostatkom správnych myšlienok a kontrole pravopisu. Dokonca som sa snažila nájsť aj úvody iných blogeriek. Neviem, ale v danej chvíli mi pripadá všetko lepšie, ako môj pokus o "článok", ak sa to vôbec dá nazvať takýmto vznešeným, mne veľmi vzdialeným slovom. Napadá ma aspoň sto vecí o ktorých by som zrejme mala písať, ale radšej to nechávam na inú, možno vhodnejšiu chvíľu ako je táto. A vôbec, radšej už nejdem písať nič, lebo tento bezpredmetný, môj vôbec prvý článok na tomto blogu zrejme nebude stáť za veľa.