„Počuj Joe,
nemáš sestru? Všetci tu naokolo niekoho majú a ja som stále slobodný už
veľmi dlho, ale nechcem niekoho koho stretnem na párty ani žiadnu šialenú
fanúšičku, ak chápeš,“ posunul sa ku mne bližšie. To naozaj? Samozrejme, som ti plne k dispozícií! Nie, najprv treba
kecy veľkého brata. Čo by asi tak povedal Joe?
„Harry, je
to moja sestra, chápeš?“ povedala som dosť presvedčivo
a s predstieraným strachom o samú seba.
„Viem, ja
jej nič neurobím a ak áno, môžeš ma zmlátiť,“ usmial sa a podal mi
ruku na znak dohody. Podala som mu malý papierik s vlastným číslom. Harry
sa spokojne usadil naspäť a nalial do seba pohárik číslo... prestala som
počítať.
„Kedy jej
zavoláš?“ spýtala som sa zrazu.
„Zajtra. V tomto
stave nemôžem telefonovať, vieš som totiž veľmi, veľmi opitý a moje
transcendelikárne lieky na spanie budú asi za chvíľu účinkovať,“ nahlas zívol.
„Aké lieky?
No, to je jedno. Vynechávaj dlhé slová keď piješ,“ usmiala som sa
a nachvíľu zabudla, že je zo mňa Joe.
„Čo?“ pozrel
nechápavo.
„Mal by si
ísť domov!“ podala som mu ruku, aby som ho zdvihla.
„Odvezieš
ma?“ spýtal sa Harry a hodil si ruku cez moje rameno.
„Mám na
výber?“
V celom
mojom živote som neniesla nič také ťažké ako bol Harry. Celú svoju váhu
preniesol na mňa, ako sa opieral. Jeho dom bol asi najmenej prepychový, čo som
za posledný čas videla, ale aspoň to značí o jeho normálnom charaktere.
Snáď.
„Ďakujem
Joe,“ povedal keď som ho zaviedla do jeho izby. Všade mal povešané fotky rodiny
a vtipné fotky s priateľmi. Na jednej z nich bol aj Louis
a na moje prekvapenie, vyzeral šťastne a milo. Milo? Napísala som mu
ešte jeden odkaz pre prípad, že by zabudol na našu dohodu o sestre
a telefonovaní. Až vtedy som si uvedomila, že sa nemám ako vrátiť, keďže
som Harryho odviezla jeho vlastným autom. Zobrala som si taxík a odviezla
do bytu v centre. Zabudla som, že tam nie je nič zariadené, tak som si
vzala pár diek, čo som našla v krabiciach a ľahla si na nepohodlnú
zem.
Otočila som
sa na druhú stranu a hlavou som vrazila do niečoho zvoniaceho predo mnou. Spamätala
som sa a začala prehrabávať zvoniacu krabicu. Vytiahla som z nej môj
mobil zabalený v hore oblečenia.
„Haló?“
povedala mierne rozospane. Nikto mi neodpovedal.
„Haló?“
ozvala som sa znova a trocha nervóznejšie.
„Ak si
úchyl, zlož, ak niečo chceš, ozvi sa a ak máš blbé číslo, vráť sa
k rade číslo jedna... a ešte, zabudla som, ak si operátor, radšej už
nevolaj nikdy, pretože ja som mrcha,“ povedala som nahlas a zreteľne
a z druhej strany započula slabý smiech.
„Som Harry
a chcel som ťa len niekam pozvať,“ zasmial sa, „A nie, nie som ani úchyl
a už vôbec nie operátor,“ povedal a ja som sa jemne usmiala. Sadla
som si na zem a obzerala prsty na nohách.
„Asi ti
o mne hovoril Joe,“ pokračoval.
„Zmienil
sa.“
„Dnes
o 18:00?“ usmiala som sa pri pomyslení na Harryho v obleku. Neviem, prečo
som si vybrala práve takúto scénu, ale páčila sa mi.
„Kam ma
chceš zobrať?“ spýtala som sa zvedavo.
„Prekvapenie?“
Pod slovom prekvapenie, som si okamžite vybavila nehodu rodičov a zavrela
som oči.
„Nenávidím
prekvapenia,“ povedala som potichu.
„Do parku,“
akoby vycítil obavu v mojom hlase a upokojil na jednoduchou
odpoveďou.
„Koľko je
hodín?“ spýtala som sa úplne od veci nášho doterajšieho rozhovoru.
„Máš ešte
dve hodiny na prípravu,“ zasmial sa do telefónu.
„Hej, čo si
o sebe myslíš? Nepripravujem sa dve hodiny,“ zložila som a ľahla si
naspať na chladnú dlažbu. Usmiala som sa len tak pre seba. Vlasy som mala
pohodené na všetky strany, jemne na ne dopadali lúče, čo im dodávalo zlatohnedý
odlesk. Znova som zavrela oči. Nie, nespala som. Pomaly som sa postavila
a vyšla na ulicu. Zdalo sa mi, že po príliš dlhom čase ako Lou a nie
Joe. Mala som zo sebou zrkadlovku a tak som začala fotiť. Len tak som
chodila po ulici a fotila náhodné veci, čo sa mi zdali krásne pre dokonalý
moment. Vlasy som si nechala padať na ramená, len tak a neupravené, chcela
som si to užiť, kým ich zase neskryjem pod čiapku. Z vrecka sa ozvalo
zvonenie môjho mobilu, čo narušilo všetko, čo som dovtedy robila. Na obrazovke
načalo blikať meno Harry. Zabudla som na čas aj naňho.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára